Pár amerických dní ala lifeguard

Autor: Michaela Šeriková | 10.3.2015 o 22:50 | (upravené 11.3.2015 o 10:29) Karma článku: 12,17 | Prečítané:  2547x

Pár dní zažitých v USA ako plavčík. Zážitky a spomienky z leta.

Sme rozhodnuté. Ideme. Veci sú vybavené. Na ambasáde som odriekla pár naučených viet. Po anglicky viem asi sedem viet a dve otázky. Nevadí, to dám. Letíme, robíme si jednu zastávku v Berlíne. Večer si dáme nemecký kebab, prejdeme sa po nočnom Berlíne a zavŕšime to pár pohármi bieleho na  terase. Ráno letíme, chytám troška nervy, desať hodín v lietadle. Vyberám tabletku na spanie, baby si objednávajú Jacka. Zaspia skôr ako ja. Fajn. V lietadle debatujeme s mladými Čechmi. Tiež idú muklovať ako my.

Požičiavame auto a z New Yorku prášime do Alexandrie. Konečne sprcha, umyté zuby. Píšem mame, žijeme. O štvrtej ráno príde pre nás manažér firmy, či kto to bol. S nadšením sa oblečieme a ideme do Springfieldu podpisovať zmluvy. Ochotný spolubývajúci nám pomôže vytrepať kufre na tretie poschodie. Ok, už sme na byte. Všetci spia. Je päť ráno. Po krátkej debate nám uvoľní svoju izbu, lebo v byte sú do zajtra Srbi.

Budíme sa, začíname riešiť čo a ako. Naša americká supervisorka Amanda nám ukazuje bazény, na ktorých budeme pracovať. Keď rozdávali logické myslenie, Američania stáli asi v rade do Mekáču. Nevadí. Naše pracoviská sú ako zo škatuľky. Nerozumiem nič. Sedíme na stoličkách a sledujeme ľudí. Pracujeme a každú hodinu meriame ph a chlór. Just kidding :) Zisťujeme či tam je wifi. Je, chvalabohu.  Natieram opaľovák. S Ankou vedieme nekonečné debaty a učí ma anglinu. Na hostí pri bazéne sa usmievam, čo už keď im nerozumiem.

Večer sa stretáme v byte a popíjame Tatranský. Miško, spomínaný pomocník s kuframi si dáva s nami. Nikola, Srb nepije. Lepšie pre nás. Po pár dňoch pribudnú dvaja Česi. Jeden sympaťák, druhý má troška dlhšie vedenie. Vyťahujú domáce. Klasické česko-slovenské zoznámenie. Po dvoch dňoch nás opúšťajú a prichádzajú opäť dvaja Česi. Naša zostava až do konca pobytu.

Naše rána spočívajú v hádke o panvicu. Nikola si zalieva nejaké srbské čosi s mliekom.  Miško mi s úsmevom tvrdí ako dnes všetko stíha a určite dnes príde na bazén včas.  O pol jedenástej ho úsmev opúšťa a kričí: „Kurva, zase to dneska nestihnu, to zas budou mrdky od Amandy!“ Medzitým hučí mixér, kde si Anka robí smoothie, chystá orechy a čistí mrkvu. S Kikou riešim čo si dnes zoberieme. Ona má šalát a  ovocie, ja lososa a nejakú zeleninu. Super, dnes nehladujeme. Jaro s Matejom si chystajú dvadsať sendvičov. Ranný stres opadáva. Pomaly opúšťame byt. Nasadáme na našich dvojkolesových tátošov a ide sa makať.

Sledujem oblohu a googlim počasie. Hovorím Kike, dnes je päťdesiatpercentná šanca búrok. Tešíme sa. Kikina špecialita bola zapisovanie teplôt z teplomera. Vidieť  na teplomery o desať stupňov menej alebo viac ako v skutočnosti bolo, bola pre mňa vždy záhada a neskôr ranný zábavný rituál k nej s otázkou koľko vidí stupňov na teplomery. Áno, aj toto sa deje v Amerike. Je štyridsať stupňov a ideme sa roztopiť. Kde je tá zasratá búrka. Ľudia sa valili a búrka nikde. To práve nebol najšťastnejší deň.

Večer rozmýšľame, že pôjdeme na disco. S babami sa nahodíme. Pred obchodom pijeme Loko za dva doláre. Chceme sa troška nakopnúť. Okolo ide mladý černý šuhaj a ponúka nám sfalšovanie ID za slušnú sumu. Podľa neho vyzeráme na sedemnásť. Odmietame, keďže jeho služba nám je na nič. Uvidí naše Loko a spustí rev, že ho máme hneď zahodiť. Je tam totižto zakázané piť alkohol na verejnosti. Rýchlo do seba trocha šupneme a ide do koša. Toto, že je Amerika? Pred diskotékou stoja dvaja Hulkovia pýtajúci pas. Vyvezieme sa výťahom hore. Vystúpime a päť  stokilových černošiek spustí na nás smiech. Asi nemáme dostatočne veľkú riť, neviem. Vstúpime dnu a zažne sa.(tým myslím nás) Je to asi zväčša černošský klub. Chlapi tancujú a ženy len tak pohupkávajú tými sexi zadočkami. Prisahám, že také riťky som videla len vo filmoch. Do jej sukne by sa zmestilo desať Európaniek. Naše tance im prídu smiešne. Takže sympatie sú vzájomné. Veselica skončí o jednej a my ešte len chytáme náladu. Po polnoci vám nikde nepredajú alkohol. Anka, dlhovlasá blondínka to nevzdáva. Po úsmeve a prehodením vlasmi na predavača Inda sme ale neuspeli. Vraj má všade kamery. Po ceste domov pred obchodom Jaro zoberie nákupný košík a ja sa ochotne veziem, keďže mám štekle. Američania vykrikujú z áut, kde ma kúpil. Pre vysvetlenie, žili sme v indsko-černošskej štvrti, takže Európanka a ešte aj blondína tam narobí veľa rozruchu.

Kikin dátum narodenín sa blížil a s tým aj party ako sa patrí. Večer po práci som sa nachystala a v žalúdku mala chvenie ako pred skúškou. Vytvorila som totižto  na facebooku udalosť a dala zdielať  na každú stránku plavčíkov, že sa chystá u nás mega narodeninová party.. Vôbec sme netušili koľko ľudí sa k nám chystá. Postupne sa dvere otvárali a zatvárali. O pol noci sme mali v byte asi päťdesiat ľudí. Tomu sa hovorí pravá americká house party. Po nej akoby sa vrece roztrhlo so žúrkami. Na naše pracoviská sme sa chodili ráno iba po pamäti s nasadenými slnečnými okuliarmi a s vodou s citrónom. Kika s Nikolom viac v práci prespali ako odrobili, ja prechatovala, Anka s Miškom odžuli tabaku a Matej s Jarom odohrali hier. Z dažďa a búrok sa nikdy nikto viac netešil ako plavčíci v USA. Spánok v Guard roome, chytanie wifi na weckach, robenie kávy v Office, nekonečné chaty a telefonáty a pri konci aj tancovanie na ľudovky bola tá pravá práca plavčíka.

Kulinárske schopnosti na byte by taktiež stáli na pár riadkov. Anka mala najjednoduchšie varenie, keďže jedla len raw food a variť vlastne nemusela. Miškov prvý pokus o koláč, ktorý na prvý pohľad vyzeral veľmi vábne ale po ochutnaní bol slaný ako šľak. Neslané maslo v Amerike je totiž aj tak presolené. Jarove dobroty ala fazuľa v plechovke. Nikolove každodenné kura na vode. Maťove špeciálne špagety jeden  deň viac syra a menej kečupu a druhý deň menej syra a viac kečupu. Kika mala viac menej na to lidi, aby nehladovala :) A ja som varila, čo chladnička dala. Spúšťanie senzorov a vydymenie bytu nebolo u nás nič nové. Žúrky  u našich ukrajinských kamošov, smrad z trávy, letné flirty, strihanie sa na balkóne, popíjanie Loka v altánku, preskakovanie plotu a nočné kúpačky v bazéne, farbenie vlasov počas služby na bazéne, fajčenie na balkóne , výlety k oceánu a miešané drinky, aj také bolo naše pracovné leto v USA. 

Kto zažil, chápe a ja len odporúčam. Strach treba zahodiť za seba, aj keď neviete jazyk. Naučíte sa ako ja. Život nám ponúka veľa a treba skúšať.  Peace :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?